Malé Zlievce
V roku 1995 začali písa svoju 750 ročnú históriu súčasné dve susediace obce veľkokrtíšskeho regiónu Malé a Velké Zlievce, ktoré sa vyvíjali v priebehu tohto času z pôvodne osídleného územia nazvaného Zeleu. O etymologickom pôvode názvu chýbajú hodnoverné pramene.
Archeologické nálezy z náhodného výzkumu potvrdzujú osídlenie územia už od praveku a jedným z dôkazov nepretržitého osidlenia nášho územia je nález skýtskych nástrojov v Malých Zlievciach, pochádzajúcich z obdobia r. 600—300 pred naším letopočtom. Priame doklady o osídlení úzenia súčasných obcí Zlievce z dalších storočí vývoja života chýbajú, prvé písomné správy pochádzajú až z 12. a 13. storočia. Z nich vyplýva, že Zlievce patrili pavodne k majetku královského hradu Novohrad, který plnil významnú funkciu už v predchádzajúcom období, v čase prvého štátneho útvaru Slovanov na našom území, VeIkej Moravy.
Názov obce sa prvýkrát objavuje v listine, vydanej královskou kanceláriou v období medzi 14. októbrom 1244 a 13.októbrom 1245, v desiatom roku panovania krála Bela IV. v období po tatárskom vpáde, kedy Zlievce (terra Zeleu) získalo ostrihomské arcibiskupstvo spolu s územím nachádzajúcim sa v katastri obcí Bušince a Čeláry.
Územie súčasných obcí Malé a Velké Zlievce, které bolo predmetom kráIovskej donácie je v prvej listine označené názvom ZELEU a ZELEV v druhej najstaršej zachovanej listine z roku 1248. V 13. storočí sa ze staršej materskej obce Zelev vyvinuli dve samostatné usadlosti, Malé Zlievce v r. 1307 označované ako Olsouzule, 1308 Inferior Zele a Velké Zlievce r. 1304 Felzele, 1457 Nagzelew.
Slovenský názov obcí sa používal v 18. storoči, okolo r. 1773 Male Zelencze, 1808 Malé Zljewce, 1786 Welke Zelencže, 1808 Welké Zléwce. Súčasne v 19. storoči sa obce po maďarsky označovali ako Kiszellő, Alsózellő (Malé Zlievce), Nagyzellő, Felsőzellő (Veľké Zlievce).Významnejšou bola obec Veľké Zlievce, kde v r. 1828 bolo 104 domov a 793 obyvateľov, v tom istom čase v Malých Zlievciach len 39 domov a 508 obyvateľov. Novšie sůpisy uvádzajú v r. 1869 356 obyvateľov, r. 1880 344, 1890 389, 1900 333, 1921 301, 1940 337, 1948 333, 1961 385, 1970 356 obyvatelov a 104 domov. V posledných desaťročiach pokračoval úbytok obyvateľov obce Malé Zlievce, ktorá mala v r. 1980 300, v roku 1991 už len 241 obyvateľov. Pri poslednom sčítaní obyvateľstva bol priemerný vek občanov necelých 41 rokov, nich 221 slovenskel národnosti, 4 českej a 13 maďarskej národnosti. Náboženské vyznanie 110 rím. katolicke a 85 evanjelické.
Obec Malé Zlievce patrila od začiatku stoličnej správnej organizácie do Novohradskej župy, k slúžnovskému okresu v Sečanoch (Szécsényi v Maďarsku).Po ovládnutí územia Novohradu Turkami v 16. st. bola poplatná Turkom a začlenená pod sečiansky sandžak, ktorý bol správnym a hospodárskym regiónom od r. 1554. V tureckých daňových súpisoch z r. 1598 sú Zlievce zapísané ako Zekellő. Okolo roku 1667 ešte stále boli poplatné Turkom, ako zemepáni sa v literatúre uvádzajú mená dvoch vysokých tureckých dôstojníkov Muharina a Murtazana. Po oslobodení územia spod tureckého panstva súpisy z r. 1715 uvádzaú v Malých Zlievciach 6 poddanských rodín, r. 1720 už len 5.
Obec leží v dolie Stracinského potoka, v južnej časti okresu Velký Krtíš, 3 km od Bušiniec a 16 km od Veľkého Krtíša. Obyvatelia sa od nepamäti živili polnohospodárskou prácou a vinohradnictvom. Už pred druhou svetovou vojnou začali v obci ťažit hnedé uhlie. Po vojne do roku 1947 bol správcorn bane Jozef Michalik, neskôr ju prevzal n. p. Uhoľné bane. V roku 1948 v obci založili roľnícke strojové družstvo a v roku 1952 jednotné roľnícke družstvo, ktoré sa zlúčilo s JRD v Bušinciach. V súčasnosti sa obyvatelia zamestnávajú v polnohospodárstve (PD Bušince a iné v blízkom okolí), v priemyselných podnikoch vo Veľkom Krtíši, najviac obyvateľov obce pracuje v Kompresorovej stanici III. vo Veľkých Zlievciach.
V stredoveku okrem majetkov ostrihomskej kapituly časť v 15.—16.storočí patrila aj sečianskemu panstvu. Od po1ovice 16. storočia bola obec Malé Zlievce pod tureckou správou, potom pripadla divínskemu panstvu. Za vojen a počas moru v prvej polovici 17. storočia úplne spustla, obnovená bola okolo roku 1680, po ktorom ju rozdelili medzi divínske a modrokamenské panstvo. V polovici 18. storočia Malé Zlievce patrili zemepánskym rodom Beneovcov a Radványiovcov. Podľa urbárskeho súpisu z r. 1770 tu bol zemepán Pavol Prónai (odborník vo vinohradníctve a ovocinárstve) a časť poddanských usadlostí patrila rodine Čemickovcov, v 19. storočí rodu Ivánkovcov. Začiatkom 20. storočia mal najväčšie majetky v obci Vojtech Tóth a Juraj Ivánka. Mená pôvodných obyvateľov, poddaných spomenutých zemepánov, obsahujú urbárske súpisy a staré cirkevné matriky.
Z cirkevných prameňov je možné zistiť, že na rozdiel od susedných Veľkých Zlieviec, Malé Zlievce v období reformácie v 15. storočí boli evanjelickou obcou. Pozoruhodné je, že po vyhnaní Turkov vrchnosť nepovolila obnovit ev. cirkev v Sečanoch, ale tieto až do obdobia tolerancie v 18. storoči patrili k materskej cirkvi v Malých Zlievciach. Vtedajší ev. kňaz z Malých Zlieviec Ján Krištoffy raz resp. dvakrát do roka chodil vykonávať služby Božie do Sečian, v byte lekárnika Michala Pokorného. 0d ev. cirkvi v Malých Zlievciach boli Sečany odčlenené až v roku 1869. Túto históriu reprezentuje v obci gotický evanjelický a. v. kostol, v 17. storočí (r. 1633) upravený v renesančnom slohu. Okolo roku 1770 bol objekt prestavovaný a renovovaný. Donátormi kostola boli miestni zemepáni z rodu Prónaiovcov, Beneovcov, Gedeovcov, Ivánkovcov. Pôvodná stavba kostola pochádza pravdepodobne z obdobia pred reformáciou, zo 14. storočia. Jeho interiér patrí k najcennejšim kultúrnym pamiatkam Malých Zlieviec — ranobarokový oltár z r. 1663, zvon z r. 1754.
Dominantou a ozdobou Malých Zlieviec by po rekonštrukcii a opravách mohol byť objekt kaštieľa, postaveného v roku 1709 grófom Prónaiom. Poschodová budova nesie valbovú škridlicovú strechu a ešte stále, napriek zanedbanosti je honosnou, štýlovou budovou. Z 18. storočia sa v obci zachovali stavby dvoch zemepanských domov, kúrií, ktoré boli upravované v 19. a 20. storočí. Podobne ako kaštieľ, sú v značne zanedbanom stave. Ďalšia budova kaštieľa, patriaceho pôvodne Ivánkovcom bola postavená v roku 1748. Niektoré pramene udávajú, že v tejto budove bolo gymnázium.
Podľa biografických prameňov v Malých Zlievciach chodil do školy neskoršie významný slovenský literát, publicista, ev. farár Ondrej Plachý (nar. 1755, zomr. 1810), zakladateľ učenej společnosti Erudita societas Slavica r. 1785 v Banskej Bystrici a vydavateľ Starých novín literního umění. Z významných osobností, ktoré pôsobili v Malých Zlievciach treba spomenúť aj evanjelického kňaza Jána Pravdoľuba Maróthyho, ktorého rodiskom je Velký Krtíš (1.5.l8l4). Pochádzal z rodiny ev. učiteľa Martina Maróthyho. Prispieval do slovenských časopisov poviedkami, básňami, rozprávkami a vydal tlačou niektoré zo svojich kázní. Počas jeho krátkeho pôsobenia na fare v Malých Zlievciach sa v roku 1842 stretli ako študenti -suplikanti jeho mladší brat Daniel s Viliamom Pauliny-Tóthom, štúrovskí básnici a buditelia.
